Vzhľadom na to, že emotívne labilné obdobie mám chvalabohu za sebou, rozhodla som sa, že dnes sem niečo hodím po dlhej chvíli. Zabehla som sa totiž opäť do starých koľají a znova ma všetko naokolo úspešne vytáča. Spomalené predavačky v potravinách, nádcha v počiatočnom štádiu, skúškové obdobie, susedia, sneh vonku, ktorý po pár hodinách tvorí nechutnú brečku... všetko zasa po starom. Aby toho však nebolo málo, dnes sa opäť do mojej pozornosti dostala jedna z mojich "obľúbených osôbok".
To, že súčasná priateľka môjho ex (prvý ozajstný frajííír) je piča, som už vedela dávno. Ale o svojom prívlastku ma zvykne periodicky presvedčiť, aby som náhodou nezabudla.
Všetko sa to začalo tým, že dostal zákaz sa so mnou stýkať. To som brala s nadhľadom (vy by ste sa snáď na jej mieste neobávali osoby, s ktorou mal váš partner nesmierne vážny vzťah na život a na smrť počas celých dvoch mesiacov? :) ). Radšej som zatla zuby, pretože ako čas plynul, vyformoval sa z neho ešte príjemnejší charakter a rada som s ním viedla siahodlhé dialógy na všetky možné témy. Tak sme naše občasné stretká viedli v duchu predstieraného sprisahanectva a všetko bolo v poriadku. Nechcel jej robiť nervy a ja som tiež chcela pokoj. Ten bol až do chvíle, kým to nezistila a nezačala sa hrať na bohyňu pomsty. Tak som opäť ustúpila a keď sme sa stretli niekde na verejnosti a ona bola s ním, ani som sa radšej nezastavila prehodiť slovko. Neviem prečo mala voči mne také silné antipatie. Možno som mala lepru, o ktorej som nevedela. Inak si to neviem vysvetliť, pretože dovtedy som jej v živote nepovedala ani jediné krivé slovo.
Bod zlomu nastal, keď prehlásila, že ma nenávidí. Ako keby som ja mohla za to, že sa mnou neopodstatnene cíti ohrozená. Možno by som jej aj odporučila nejakého odborníka na nízku hladinu sebaúcty, keby neurobí ďalší skvostný ťah. Na jednom masovokomunikačnom chate, ktorý vtedy veľmi frčal, si okopírovala časti môjho profilu (ktorý navštevovala 2675347krát denne) a spokojne ich prezentovala ako svoje. Tak moja sprostá hlava sa jej predsa zišla. Verbálny výsmech a apel na jej priamu reakciu ju evidentne vystrašili a preto to nahnevane začal riešiť bývalý. Dosiahla, čo chcela, pretože mňa to natoľko znechutilo, že som to hodila za hlavu. Chovám sa voči nemu apaticky a prestala som s ním udržiavať kontakt. A on mi pritom vlastne ako osoba chýba... lebo bol jeden z mála plnohodnotných ľudí.
Nedávno mi od neho prišiel request na inej sociálnej sieti, ktorá je pre zmenu v móde teraz. Prijala som. Občas zvykneme prehodiť suchopárne žvásty o štúdiu, živote (plytko plytko, fuj), hudbe a tak. Zvykne povyzvedať, či mám niekoho nového, ja sa ho neopýtam ako sa má tá jeho a opäť máme na dva mesiace naplnenú našu komunikačnú kvótu.
Moje myšlienky už nekopíruje, spoľahlivo sa mi vyhýba a čekuje ma cez falošné nicky. Evidentne zistila, že spomínanú žiadosť jej priateľa som potvrdila a tak si ho značkuje. No áno, doslova značkuje. Na každú jeho vykonanú aktivitu vyjadrí svoj bezvýznamne nezmyselný komentár, len aby tam svietilo jej meno. Všetky jeho príspevky lajkuje, až sa mi z toho dvíha dekel.
Preto by som chcela touto cestou poprosiť podobné zakomplexované kreatúrky, aby prejavili svojím polovičkám trocha viacej dôvery a prestali ich obmedzovať svojou žiarlivosťou. Veď vy časom zistíte, že ono sa vám to raz všetko vymstí. Ja síce nie som typ, ktorý rozbíja vzťahy, ale možno práve takú stretne za rohom. A ja si to vychutnám, pretože také fatálne piče si ani nič iného nezaslúžia. Ešte možno doživotnú karanténu...
