Mlčte! Už konečne mlčte! Zbláznim sa z toho. Kedy s tým konečne prestanete? Dokola len tie nezmysly, ktoré ma trápia. Zaťažujete ma. Nedáte mi nikdy pokoj vtedy, keď ho potrebujem najviac. Chcem byť bez vás, tak už choďte preč! Je to také ťažké pochopiť? Alebo aspoň malá prestávka.
Aspoň dovtedy, kým už nebudem mať žiadne slzy, o ktoré by som ešte mohla prísť.
Počkajte, pokiaľ vo mne vyschnú všetky city voči celému svetu.
Vydržte to, dokým si všetky spomienky vytrasiem z hlavy.
Zotrvajte aspoň moment, pokým si znova zlepím dušu.
Ešte zopár chvíľ, dokým budem znova schopná mať sa aspoň trošku rada.
Postojte, kým znova uvidím svet farebný.
Vyčkajte, než zase začnem snívať a v sny aj veriť.
Nechcem predsa až tak veľa. Ale vy ma aj tak nepočúvajte. Vám je totiž úplne jedno, čo so mnou bude ďalej. Vy si len robíte svoju prácu. Ste kruté. Nedokážem kvôli vám robiť už vôbec nič. Nedožičíte mi dokonca ani moment pokoja, aby som sa najedla. Napriek tomu, že mávam nočné mory, chcem sa trocha vyspať. Ale to je nemožne, pretože vy ma neustále budíte!
Skurvené myšlienky...
