utorok 5. februára 2008

Schíza na mňa zíza


Neznášam tieto momenty, keď si veci vysvetlíš po svojom. Keby boli tak ako si ich vykreslíš ty, čert to ber, ale takto? Štve ma, keď nedostanem priestor a vec sa uzatvorí bezo mňa. Je to strašne nefér! Nerozčulujem sa zvonka, ale vo vnútri sa hnevám.
Dnešný deň je celý nijaký. Bez nálad. Také to emočné vzduchoprázdno, kedy človek aj cíti, ale druhý to na ňom nevie rozpoznať. A za to všetko môže to prekliate bezvýrazné počasie! Berie mi chuť do života. Olovená obloha a bezvetrie. Ani teplo, ani zima. Neprší a cesty sú predsa mokré. Bezfarebná príroda a šedí ľudia. Všetko nijaké.
Tieto dni sa dajú bez ujmy prežiť akurát tak v posteli, kde je človek izolovaný od všetkého. Ticho si sebecky poplakať do vankúša, aj keď vlastne nie je prečo. Popremýšľať nad problémami, aj keď žiadne nie sú. Upratať si dušu a pripraviť ju s tichým očakávaním na Happy Day.
Dvojtvárnosť situácie dokáže byť neuveriteľne zničujúca. Ľudia sú strašní schizoši a ja si niekedy pripadám ako ten najväčší. No dnes nie. Dnes som to "iba" ja. Tak nech sa obloha buď vyplače alebo na seba hodí pomaranč! Jedna tvár je dnes totiž viac ako dve.

Žiadne komentáre: