Dusím sa vlastným smútkom. Všetko to prišlo tak náhle. Ja som sa nestihla obrniť, lebo som ťa príliš milovala! Tak neskonale som ti celá patrila a teraz už nie som ničia. Len tak si ma proste odhodil a odišiel si. Nechal si ma tu stáť úplne samú. Zradca. Nenávidím ťa a neodpustím ti to.
Pamätáš ako sme si hovorievali, že keď sa to skončí, nebudeme to môcť bez seba vydržať, pretože na to sa milujeme až príliš? Pičovina! Pretože ty to vydržať dokážeš...
Utiekla som veľakrát, uznávam. Ale nakoniec som sa vždy vrátila, aby som ti podala ruku a všetko sa to mohlo začať odznova. A ty? Ty mi tvrdíš, že som tvoja polovička už navždy? To si môžeš strčiť vieš kam?!
Ja nestojím o to, aby si ma tajne miloval, ja ťa chcem po svojom boku!
Chcem, aby som sa k tebe mohla v noci pritúliť.
Chcem, aby si mi utieral slzu, keď budem plakať.
Chcem, aby si ma držal za ruku, keď sa budem báť.
Chcem, aby si sa so mnou ešte veľakrát smial.
Chcem, aby sme jeden druhému mohli porozprávať ráno v posteli, o tom, čo sa nám v noci snívalo.
Chcem, aby sme sa ešte párkrát niečím obliali, a potom si z toho uťahovali, lebo sme aj tak rovnako nešikovní.
Chcem s tebou žiť!
...ale ty nechceš.
Spáchal si ten najhorší zločin. Zlomil si mi srdce!
1 komentár:
velmi pekny obrazok na zaciatku clanku ma prinutil si ho precitat:) mas tam velmi vela emocii, fakt sa mi to paci:))) proste fakt dobry (uo zivota?) clanok;)
Zverejnenie komentára