Si?

Je niekomu z vás známy ten pocit, keď cítite, že sa potrebujete vložiť do posledného kúska niekomu druhému?

Nemyslím lásku, ktorá sa objaví v partnerskom vzťahu. Je to skôr NIEČO veľmi mocné, čo jej môže, ale nemusí predchádzať. Znie to tak krásne všestranne a predovšetkým dostupne, však?

Ale nie je... Toto NIEČO, totižto prichádza iba v podobe ľudí. Nie však hocijakých ľudí, pretože to by bol náš život až extrémne jednoduchý. Veď si predstavte, že by ste bez obáv mohli zveriť svoje duševno do opatery hocijakého neznámeho (dokonca aj po ulici idúceho) človeka. A to dokonca s doživotnou zárukou, že od tejto chvíle, je o vaše vnútro dobre postarané. No a každý (kto je oboznámený s filozofiou konzumnej rýchlodoby dneška) vie, že toto je nezmysel. Prevažujúca vzorka dnešných ľudí je totižto mechanicky plytká a niečo také, ako duševno, hádže radšej do koša (samozrejme len do vyhradených nádob, určených na recyklovateľný zber, riadne označených nápisom VNÚTORNÉ SVETY ĽUDSKÝCH BYTOSTÍ). Nikoho z nich ani len nenapadne zamýšľať sa nad hlbšími vecami a občas si položiť otázku Ako? alebo Prečo? (za predpokladu, že neexistuje iba jedna, matematicky, logicky alebo interentovo, overená odpoveď). A takýmto kreatúram, má človek dať do opatery svoje vnútro. No ďakujem pekne.

Chcem tak nekonečne veľa, ak túžim po osobe, do ktorej by som sa "vliala", celkom bez obáv? Ak stále dúfam, že príde bytosť, s ktorou budem môcť komunikovať, aj bez slov? Ak čakám na človeka, ktorý o mne bude vedieť všetko a zachová sa tak, ako to práve potrebujem?

Vyhlasujem pátranie! Ak bol tento článok prečítaný osobou, ktorá vyhovuje popisu a požiadavkám autorky, poprípade, ak niekto danú osobu pozná, oznámte mi to. Na oplátku ponúkam presne to isté, čo mi bude poskytnuté. Ďakujem!