Dnes to za oknom vyzerá ako počas najsychravejšieho dňa na rozbúrenom mori. Sedím a do chillout-u rytmicky zavíja vietor narážajúci do okenných tabúľ. Dážď vytrvalo pokračuje už od skorých ranných hodín. Neľútostné počasie a veľká chuť túliť sa. Proste deň ako stvorený na pobyt pod veľkou chlpatou dekou vo dvojici...
Posadíme sa na gauč pred telku a budeme sa hrať, že chceme pozerať nejaký film. Vyberieme si taký ten cukríkovo-trápny s predvídatľným koncom. Aj tak nám bude unikať dejová línia, lebo sa na ňu v skutočnosti ani nezameriame. Nebudeme čakať na rozuzlenie filmu, ale na prvý výpadok prúdu. Ani sa nenazdáme a je tu.
Pritisnem sa k tebe bližšie, lebo tmy sa bojím, keď nie som vo svojej posteli. Pohladkáš ma po vlasoch a pobozkáš ma na čelo. Ja ťa objímem tak pevne, akoby som ťa chcela v momente prasknúť. Zrazu sa smiech mení na tichý pohľad. Nevidím ho, ale cítim ako ma ním skúmaš. Nakloním sa k tebe a pobozkáš ma. Úplne nežne, ale zároveň vášnivo, tak ako to dokážeš len ty. Bozkávame sa dlho a precízne. Nevynecháme ani jediný kúsoček pier. Brušká tvojich prstov na mne zanechávajú zimomriavky. Dotyky zmapovali už každý dostupný kúsok tela a tak sa vzájomne vyzliekame, až kým nie sme úplne nahí.
Nehybne ležíme vedľa seba a deku máme nad sebou ako stan. Perami ťa hladím po tvári a potom sa začneme odznova bozkávať. Zrazu ťa pošteklím začo mi uštedríš malé uhryznutie do krku, ty upír jeden! Smiech sa opäť mení na rozkoš. Tempo pohybov je prudkejšie a zmyselnejšie. Prikryješ ma svojím telom a venuješ mi dlhý pohľad, ktorý si ma v tme aj tak zasa nájde. Pomaly do mňa vnikneš a mnou sa rozleje pocit ako keď narkoman dostane svoju dávku. Moje a tvoje pohyby sa stanú naše, ja a ty sme jedno...
Akoby na povel elektrina opäť naskočí a svetlo nás nepríjemne oslepí. Pobozkám ťa a pôjdeme si do kuchyne urobiť škoricový čaj. Cez okno sa môžeme ešte chvíľu dívať na tú strašidelnú a predsa krásnu búrku. No len pokým nezovrie voda :)
